Potlesk z pesničkárskeho neba
SME – 14. 1. 2013
Jaromír Nohavica daroval poslucháčom záznam z koncertu. Vrátil sa na ňom k ruským klasikom Vladimírovi Vysockému a Bulatovi Okudžavovi.
Skĺbiť do jedného súvislého celku drsný prejav Vladimíra Vysockého s krehkosťou
Bulata Okudžavu chce kus odvahy. Jaromír Nohavica si to dovolil a výsledkom je videozáznam z večera, ktorý dal na svojich internetových stránkach na voľné stiahnutie.
Celý koncert nie je len o piesňach týchto dvoch ruských klasikov, ale je aj o
krehkejšom nohavicovskom Vysockom a drsnejšom Okudžavovi. Ani jeden z nich, si to, žiaľ, už nevypočuje. Nohavicovi by však určite zalieskali. A tlieskali by dlho. Je to totiž aj koncert Nohavicovho textárskeho umenia, s ktorým sa azdauž narodil. A všetko to podčiarkuje famózny citlivý akordeón hosťa koncertu Roberta Kuśmierskeho, s ktorým Nohavica spolupracoval už na svojom predchádzajúcom
albume.
Trvalo mu mnoho rokov, kým sa komplexne vrátil k tejto téme. I keď Vysockého
a Okudžavove motívy sa prelínajú celou jeho tvorbou tridsať rokov. Mimochodom,
prvá nahrávka, ktorú Nohavica vydal v roku 1988, bola 2EP platňa s názvom Písně
pro V.V. A Píseň pro V.V. je titulnou skladbou aj tohto darčeka fanúšikom.
V mojich počítačoch mám už dlhé roky súbor s názvom nohavica_ ruske. Nepamätám
sa, ako sa už ku mne dostal, ale tých počítačov, v ktorých som ho opatroval, bolo dosť. Zašumené stariny, ktoré, pravdepodobne, nemali nikdy počuť cudzie uši. Medzi
nimi rovnaké preklady Okudžavu a Vysockého z rokov, keď o Nohavicovi takmer nikto
nechyroval.
Týmto koncertom hovorí český muzikant mladším fanúšikom Tu som začínal. Ruskí folkoví velikáni boli prví, ktorí ho vlastne priviedli k pesničkárskej tvorbe. A tí starší fanúšikovia sa konečne dočkali. Půlnoční trolejbus je len jeden návrat Nohavicu k základom. O pár mesiacov bude mať šesťdesiatku a na webe chce dovtedy uskutočniť projekt Piesne od A do Z.
Autor: Miroslav Čevela
Zdroj: SME