Jaromír Nohavica: Moje smutné srdce
SME – 10. 7. 2000
Dlhoočakávaný nový album moravského pesničkára Jaromíra Nohavicu má ťažkú úlohu. Posledným radovým a neuveriteľne úspešným CD Divné století z roku 1996, po ktorom nasledovalo takmer dvojročné koncertné turné po halách, štadiónoch či amfiteátroch spolu s vydaním záznamu na nosičoch, si totiž tento skladateľ, textár, spevák a gitarista postavil latku veľmi vysoko. Úspešne zvládol balans na šikmej ploche medzi posunom do výraznejšieho komerčného vyznenia a zachovaním si skutočne vlastnej tváre. Pracoval s veľkou kapelou a až veľkoorchestrálnymi aranžmánmi, čo nebolo pre neho vôbec obvyklé a jednoduché. V tomto kolotoči spojenom s masívnou reklamou, prezentáciou v médiách a gradáciou záujmu až na úroveň obletovanej popovej hviezdy určite nie je jednoduché tvoriť a uvažovať o ďalšom smerovaní či pokračovaní.
Nohavica zvolil pomerne logický postup: až na malé výnimky napísal nové piesne, prijal komornejšie aranžmán, menej živelnosti a väčšiu prepracovanosť pri zachovaní svojich konštant v melodických postupoch, výraznejšie inscenovaný spevácky prejav, diskrétne zabŕdanie do iných hudobných štýlov. Takže máme pred sebou a v ušiach čosi naozaj novšie, čo sa však nevyvlieka zo starej kože, ale akceptuje to, že aj malá zmena je život. Veľký vplyv majú džezoví spoluhráči (Milan Kašuba – elektrická gitara, a František Uhlíř), čo je cítiť jednak v rytmike a potom aj v určitom speváckom posune (Unaven, Moje smutné srdce, Mrtvá včela). Svoje tradičnejšie poňatie si však väčšinou ponecháva (Strakapúd, Každý si nese své břímě, Silueta) a nevyhýba sa ani bohatším speváckym aranžmánom (Košilka, Maria Panna) alebo obľúbenému ostravskému tradicionálu (V jednym domu na Zarubku) či duetu (česko-slovensky so Silviou Josifovskou v piesni Vánoce v Bratislavě). Texty mapujú smútok, alibi, lásku, samotu a osamelosť. Nie je to instantný produkt, je to dôstojná mozaika ušľachtilých piesní, ktorej výlučnosť podčiarkuje aj neobvykle veľkorysá kompozícia obalu a bookletu s fotografiami Ruda Prekopa. Tie vykladačom a lúštiteľom symbolov prinášajú rozmarný oriešok.
Pavel Malovič
(autor je pesničkár a publicista)
Zdroj: SME