Skvelý koncert Nohavicu
IVANSYKORA.BLOG.SME.SK – 4. 11. 2013
Lístky na dva októbrové koncerty folkovej legendy Jaromíra Nohavicu boli vypredané už pár mesiacov dopredu. Záujem bol obrovský. Dôkazom jeho výnimočného postavenia na hudobnej scéne boli dva vydarené mega koncerty v najväčšej českej hale. Na druhom z nich som bol v O2 aréne v Prahe aj ja. Bol to krásny zážitok!
Prvý z dvojice koncertov odohral spolu s Janáčkovou symfóniou a jednu z recenzií si môžete prečítať na www.idnes. Znalci Jarkovej tvorby vedia, že nejde len o link na najväčší CZ spravodajský server, ale aj o názov jednej z jeho geniálnych pesničiek. Tú uviedol aj vo štvrtok večer na „mojom“ koncerte, so slovami, aby sme žili svoje životy tak, aby sa z nich nestali titulky v médiách.
Celý koncert odohral vo famóznom štýle, hral v kuse takmer tri hodiny. Inšpiráciou mu bol aj koncert Leonarda Cohena v Prahe. „Keď som ja vydržal takmer 4 hodiny na koncerte 79ročného Cohena, tak som si povedal, že moji diváci to vydržia so mnou tiež“. A so svetovým bardom si aj zaspieval. Keď to hovoril svojim známym, tí prekvapene reagovali: „Nekecej, kdy a kde?… Ale Cohen bol na pódiu a ja v hľadisku.“, vtipne glosoval Nohavica svoj letný zážitok z O2 arény.
Inak to by som chcel vidieť na vlastné oči, Nohavicu v hľadisku a samozrejme aj samotný koncert Leonarda….
„Ja nepridávam“, povedal dosť dlho pred záverom, „nebudem chodiť dozadu, čakať, kým trošku potlesk utíchne a potom sa vrátim…to nie je môj štýl. Kým som tu, hrám, keď odídem, je koniec.“ A pisateľom recenzií odkázal, že všetko od „Plebs blues“ už boli prídavky…“ty vole, deväť kúskov pridal“, žartoval.
Z pódia neodišiel ani raz, celý koncert odohral sám v spolupráci s tradičným hosťom – perfektne hrajúcim poľským hudobníkom: Robertom Kuśmierskim – akordeón, klavír aj varšavský flašinet, ako povedal Jarek na úvod jednej z pesničiek, keď dokonale imitoval atmosféru muziky z ulice. Musím povedať, že Robertov prínos je obrovský. Jeho hra dáva Nohavicovým piesňam úplne nový, kvalitatívne vyšší rozmer. Strašne mám rád ich spoločné piesne.
Nohavica striedal dve gitary, heligónku a svoj hlas. Úvod nášho koncertu bol famózny, keď zaspieval len na mikrofón „Divoké koně“. „Chcel som si to vyskúšať ako prvý účinkujúci v O2 aréne, len môj hlas a obrovské hľadisko“. Prikladám krátku ukážku na priblíženie atmosféry.
A že to ozaj nie je sranda ani pre Nohavicu predstúpiť pred také obrovské hľadisko sa môžete presvedčiť aj na tejto skvelej fotke Martina Homolu, ktorý zachytil ten obrovský kotol plný divákov.
Ale stačili dve tri piesne a obrovská masa divákov bola jeho. Jarek ukázal svoju genialitu. Dokázal vložiť do toho obrovského priestoru to, čo robí jeho koncerty úžasnými, silu osobného zážitku. Celé dianie počas dlhého večera výstižne popisuje druhá recenzia na idnes.cz, v ktorej už jej autor, Honza Vedral, pridelil Nohavicovi za koncert oprávnene 100% hodnotenie.
Z mojej strany ide skôr o spomienky a útržkovité opísanie zážitkov. Tých bolo neúrekom. Niečo som nahrával, niečo fotil, bolo čo počúvať, aj čo vidieť. Stáli sme dole na ploche, trochu nás už boleli nohy, ale stálo to za to, „trmácať sa do Prahy cez celý svet“. A žiadne pytlíky od arašídov sme od hnevu nerozdupali, ako lachtani v rovnomennej piesni, ktorá zaznela v rámci „detského okienka“. To okomentoval spomienkou na vydanie albumu Tri čuníci, keď povedal, že sa vždy bál okamihu, kedy diváci, ktorí to CD ako malé deti počúvali a hopsali podľa neho, raz dorastú a o 15 rokov prídu na jeho koncert: „Ten okamih je tu a vidím, že mňa a moje piesne máte radi. Ďakujem“!
Jarek ďakoval počas koncertu niekoľko krát a vôbec to nevyznievalo ako fráza. Celý koncert si veľmi užíval, presne ako si predsavzal a avizoval na jeho začiatku. Poňal ho ako prierez svojou 30 ročnou(!!!) kariérou. Zazneli mnohé jeho klasické kúsky, aj aktuálne pesničky v dokonale namiešanom prepojení. Ťažko niečo vypichnúť, mňa milo potešili aktuálna novinka: Sako zo sametu a „Jeruzalem“, staršia pieseň, ale tú som objavil sám pre seba. Celý koncert bola jedna veľká paráda!
Je perfektné, že ešte aj v šesťdesiatke môže sám seba označiť ako Jaromíra Nohavicu mladšieho. Tak sa vtipne uviedol na začiatku piesne „Přívozská puť“, ktorej veselý text napísal jeho otec, Nohavica starší. Pozrite si to video, z jeho kvalitne urobeného webu, tá pieseň stojí za to!
Práve to dokonalé striedanie „ľahkých“ a „náročných“ piesní,. humoru, veselosti a vzápätí vážnych výpovedí o hodnotách a stave sveta, v ktorom žijeme, vytvorilo skvelú atmosféru v obrovskej hale. Nohavicova schopnosť pracovať s publikom je úžasná, skvele glosoval aktuálne dianie v politike, ale aj priamo v sále.
Osobne by som chcel vypichnúť rap známej básničky o zdravej strave „Když byl pepa ještě malý“. Ten som natočil na iPhone, kvalita nič moc, boli sme ďaleko od pódia. Napriek tomu mi tento okamih veľmi utkvel v pamäti, skvelá ukážka ako dokáže pobaviť sám seba aj publikum a pritom hrajú skvelo. Aj keď nie je videjko kompletné, zasielam ho do ďalekej Ugandy Matejovi, ktorý mal pôvodne ísť so mnou na tento koncert, ale skončil, povedané Nohavicovým slovníkom, medzi afričančatami….
Rapujúci Nohavica O2 aréna Praha 2013 (vyklíči či nevyklíči, čičiči….telo Ramba, rambababá…všichni …. ruce na horu …..decká vydržíme…jú…. Jarek 2013 O2 aréna) Nehovorte mi, že nie je skvelý 🙂
Rovnako ako v živote, aj na koncerte, stála po mojom boku manželka, aj jej sa koncert páčil. Nohavica je proste génius a zároveň pokorný človek, takže zvláda aj obrovský úspech. Ale musel sa k tomu prepracovať, dozrieť a žiaľ v minulosti aj prepiť. „V piatok ráno sme začali, ja 200gramov vodky, Plíhal 200gr. Becherovky a zrazu bol pondelok. Nepite prosím resp. s mierou“, vyzýval v jednom zo svojich sprievodných slov.
Úžasný pohľad na tlieskajúcu, x-tisícovú masu divákov (sedem-osem tisíc?, neviem odhadnúť) sa mu naskytol pri pohľade z pódia. Standing ovation opäť skvele zachytil dvorný fotograf Martin Homola.
Moje fotky zverejňovať nemá zmysel, popri týchto by vyzneli smiešne. Spravil som pre vás len takú ilustračnú koláž o tom, ako skvele mali nasvietené pódium počas jednotlivých piesní. Proste pastva pre oči aj uši, pohladenie na duši aj nápor na bránicu.
To všetko a mnohé iné priniesol skvelý koncert Nohavicu a som veľmi rád, že som ho prežil na vlastnej koži aj ja.
Ďakujem Jaromíre!
Autor: Ivan Sýkora
Zdroj: blog.sme.sk