Nohavica dojímal, zabával aj rapoval. A „smutný hokejista“ je už teraz hitom
HUDBA.SK – 21. 3. 2015
„Nebudem toho veľa hovoriť. Viem totiž, že ste sem prišli hlavne kvôli piesňam,“ oznámil Jaromír Nohavica na začiatku svojho koncertu v Starej tržnici. Jeho publikum toho však okrem piesní zažilo omnoho viac. Pesničkárska legenda priniesla emócie, zábavu, prekvapenia, novú slovenskú skladbu i talentovaného akordeonistu.
Jaromír Nohavica zavítal do budovy Starej Tržnice, aby tu odspieval piaty zo šiestich koncertov v rámci svojho bratislavského turné. „Len najsilnejší jedinci jeho stáda“ sa podľa jeho slov mohli dostať na rýchlo vypredané koncerty a vypočuť si staré, pre poslucháčov už spamäti známe piesne, ktoré dopĺňal novšou tvorbou z albumu Tak mě tu máš (2012) aj nevydanými novinkami. Skvele vyskladaný setlist umožnil fanúšikom striedavo tancovať na svižné a veselé melódie, aby im vzápätí pomalšie citlivé piesne zvierali hruď pod záplavou emócií.
Známemu rodákovi z Ostravy sa tak podarilo vytvoriť jedinečnú atmosféru – mladí aj starí dychtivo hľadeli na javisko, pripravení prijímať všetko, čo si pre nich obľúbený spevák pripravil. Gitare a spevu Jaromíra Nohavicu sekundoval hravými melódiami akordeónu a klavíra Robert Kuśmierski a hrou na bicie nástroje a perkusie špeciálny hosť Pavel Plánka. Spoločne pripravili nezabudnuteľný koncert, ktorý okrem výnimočnej atmosféry v akusticky náročnom priestore charakterizoval aj prekvapivo bezchybný zvuk, za ktorý hudobník v závere koncertu svojmu zvukárovi osobne poďakoval. Tiež sa počas koncertu vyjadril, že v historickej budove Starej tržnice si chce zahrať aj nabudúce, pretože mu pripomína magické priestory ostravskej továrenskej haly Karolína.
Na Nohavicovi sa nevyrušuje
Na spevákovi bolo jednoznačne poznať, že má rád svoje publikum a úprimne si užíva, keď ho obecenstvo vníma a spieva spolu s ním. „Nebuďte zbabelci a opakujte,“ povzbudzoval ľudí a za odmenu vtipkoval a pridával ďalšie a ďalšie hity. Bolo zjavné, že si sám uvedomuje čaro momentu a dáva si záležať na budovaní tej správnej atmosféry. Preto neprijímal vyrušovanie ani len v podobe fotografovania. Poprosil obecenstvo, aby si svoje prístroje nechalo vo vreckách a pre zaťatých fotografov sa ponúkol pózovať na konci koncertu. Výkriky zo zadných radov rázne utínal a mužovi, ktorý ho bez povolenia natáčal, oznámil, že pre všetkých 1400 návštevníkov koncertu po jeho skončení zdarma napáli DVDčka s kópiou záznamu.
Aby bolo každé jeho turné jedinečné, Nohavica neustále experimentuje so svojimi piesňami a vytvára nové a nové verzie. Raz siahne po inom hudobnom nástroji (v jednej zo skladieb sa predstavil dokonca s basgitarou), inokedy po novom hudobnom štýle. Obecenstvo piatkového koncertu si tak mohlo vypočuť nevšedné prevedenie známych piesní ako Mikymauz s mrazivým klepotom metronómu alebo Já si to pamatuju. Veľkým osviežením bola aj zhudobnená verzia básničky Když byl Pepa ještě malý z kultového „detského“ albumu Tři čuníci. Nohavica jej nielenže často pridáva inú melódiu, no v Starej tržnici ju aj s veľkým úspechom zarapoval. S rukou zdvihnutou nad hlavou, hlbokým hlasom volal „Ruky hore, vole“, zatiaľ čo rytmicky odrapotal text humornej básne.
Nielen hudobný, ale aj lingvistický zážitok
Ďalším obľúbeným Nohavicovým experimentom je hra s jazykmi. Svoju lásku k dvom najbližším českým susedom neustále zdôrazňoval výrazom „OstraVa, BratislaVa, VaršaVa, my sme silní, my sa nedáme“. S poľským akordeonistom striedavo česky a poľsky odspievali veselú skladbu Přívozská Puť, čím publikum dostalo príležitosť dozvedieť sa, ako sa po poľsky povie „kopnúť do riti“. Pred piesňou V Kopřivnici u Příbora si spevák zase neodpustil menšie jazykové okienko a vyzýval slovenské obecenstvo opakovať výraz „u Příbora“. Konečná verzia piesne síce pri spoločnom speve znela viac ako „u Pšíbora“, no vzájomnej radosti zo spevu to vôbec neubralo.
Vrcholom večera však bolo jednoznačne predstavenie úplnej novinky Pieseň smutného hokejistu, ktorú Nohavica zložil špeciálne pre slovenskú hokejovú reprezentáciu. Veľké ovácie si vyslúžil fakt, že celú pieseň napísal v slovenčine a napriek varovaniu, že si nie je istý výsledkom, ju v nej aj odspieval. Hoci text o hokejistovi, ktorému sa nedarilo a kvôli ktorému reprezentácia všetky zápasy prehrala, bol v podaní hudobníka z krajiny nášho najväčšieho hokejového rivala podpichovačný až provokatívny, publikum ho prijalo s humorom a speváka odmenilo veľký potleskom. Nohavica sa však držal svojej dráždivej nóty a v nasledujúcej skladbe Fotbal volal už len „Ostrava, ideme!“.
Keď už bolo všetkým jasné, že záver musí prísť, vystúpenie dostalo clivejšiu atmosféru (Kometa), záver však vďaka prídavku Až to se mnou sekne odspievanému pri rozsvietených svetlách atmosféru opäť odľahčil. Nielen bleskovo vypredané vstupenky, ale aj reakcie fanúšikov na koncertoch dávajú znať, že vystúpenia populárneho českého pesničkára sú u nás právom považované za synonymum kvality, a tak sa Nohavica nemusí báť. Ak sa opäť na Slovensko vráti, svojich skalných fanúšikov, ktorí s radosťou navštívia jeho druhý, tretí, ba aj desiaty koncert, si tu určite nájde.
Setlist koncertu Jaromíra Nohavicu v Bratislave, 20. 3. 2015:
1. Neznáma/nevydaná pieseň (veselá skladačka cestovateľských príhod)
2. Těšínská
3. Darmoděj
4. Já chci poezii
5. Jeruzalém
6. V Kopřivnici u Příbora
7. Margita
8. Danse macabre
9. Jdou po mně jdou
10. Až zítra ráno v pět
11. Ostravo
12. Když mně brali za vojáka
13. Minulost
14. Muzeum
15. Přítel
16. Mikymauz
17. Zbloudilý koráb
18. Hlídač krav
19. Když byl Pepa ještě malý
20. Metro pro krtky
21. Zatím co se koupeš
22. Přívozská Puť
23. Já si to pamatuju
24. Dokud se zpívá
25. Sarajevo
26. Zatanči
27. Mám jizvu na rtu
28. Pieseň smutného hokejistu
29. Fotbal
30. Kometa
31. Až to se mnu sekne
Autor: Alena Fričová
Foto: Marko Erd
Zdroj: hudba.zoznam.sk